Do zbierky im pribudlo 92 medailí a jedno víťazstvo Svetového pohára.
Predseda Karate klubu Trstená i jeho tréner Jozef Štefanides síce nikomu nesľubuje titul majstra sveta, ale vo svojich radoch už má víťazku Svetového pohára

Z oravských športových klubov a oddielov jednoznačne najviac vyčnieva Karate klub Trstená. Jeho zástupcovia získali v uplynulej sezóne neuveriteľných 92 medailí a vybojovali ich nielen na najvyššej slovenskej úrovni, ale aj v medzinárodnej konkurencii. V tejto skvelej zbierke cenných kovov tak nechýba niekoľko titulov majstra Slovenska a naviac, jednej karatistke z Trstenej sa podarilo vyhrať aj Svetový pohár. Nielen o týchto úspechoch, ale i práci s mládežou sme sa porozprávali s predsedom Karate klubu Trstená Jozefom Štefanidesom.

* Trstenské karate dosiahlo v uplynulej sezóne opäť niekoľko veľkých úspechov. Ako ju celkovo hodnotíte?
„Som s touto sezónou celkom spokojný. I keď nie v maximálnej miere, pretože od dorastencov som čakal lepšie výsledky, ale príjemne ma prekvapili najmladšie dievčatá Zuzana Kormošová, Simona Fereková a Patrícia Fereková. Súťažia ešte len druhú sezónu, na každom turnaji či každej súťaži však vždy stáli na stupňoch víťazov. Dorastenci pritom trochu sklamali len mňa, pretože taktiež dosiahli niekoľko vynikajúcich výsledkov aj na medzinárodnej úrovni. Musím však vyjadriť iba spokojnosť. Moji zverenci za celú sezónu získali 40 zlatých, 24 strieborných a 28 bronzových medailí, čo hovorí za všetko.“

* Ktoré úspechy vašich zverencov považujete za najcennejšie?

„Našim jednoznačne najcennejším úspechom je víťazstvo Simony Kormošovej na Svetovom pohári v Maďarsku. Z trstenských reprezentantov bola uplynulú sezónu najlepšou. Na Slovensku vyhrala všetky pohárové turnaje, je majsterkou Slovenska a nechýba v reprezentačnom výbere. Predstavila sa ešte na medzinárodnom turnaji v Poľsku, kde nikoho nepoznala, mala veľkú konkurenciu a znova zvíťazila. Pred sezónou som pritom nevedel, čo môžem od nej očakávať. Predtým totiž kvôli chorobe veľmi nesúťažila. So svojím zdravotným hendikepom sa však skvele vysporiadala, formu výborne načasovala a prakticky každú účasť na turnaji zavŕšila víťazstvom.“

* Potvrdzuje Simona Kormošová, že je veľkým talentom a má pred sebou sľubnú kariéru?

„Z radov Karate klubu Trstená je až šesť karatistov, ktorí sú členmi reprezentačných výberov Slovenska. Patrí k nim aj Simona Kormošová. Je veľmi talentovaná i snaživá a ak v takomto trende bude pokračovať, čakajú ju ďalšie mimoriadne úspechy. Medzi šikovných karatistov by som ešte zaradil Martina Vorčáka. Máme spolu veľké plány a chceme v budúcej sezóne minimálne získať titul majstra SR. V reprezentácii ešte je aj Peter Filičko, majúci za sebou štart na majstrovstvách Európy.“

* Majú vaši zverenci šancu uspieť ešte aj na vyšších fórach?

„Ťažko dopredu povedať, kto v budúcnosti uspeje aj na najvyšších medzinárodných fórach. Podľa mňa, predpoklady na to má Simona Kormošová. Určite aj ostatní, musia však na sebe stále tvrdo a poctivo pracovať. Ovplyvniť kariéru každého športovca môžu všelijaké maličkosti. Ja osobne som tiež štartoval na majstrovstvách Európy v Bratislave a celkom sa mi darilo. Prvé dva zápasy som v pohode vyhral a pri treťom som dostal zlú informáciu od trénera. Súpera som zložil k zemi a moje účinkovanie na ME sa skončilo. Pritom som mal šancu bojovať o medailu. Takže nikomu nemôžem sľúbiť: z teba bude majster sveta.“

* Venujete sa väčšinou mládeži. Budete v tomto trende pokračovať naďalej, alebo sa už chcete sústreďovať aj na seniorské kategórie?

„Inou cestou ani nemôžeme ísť. Ak chceme, aby sa dosahovali úspechy, musím s deťmi trénovať už od najútlejšieho veku – od šiestich či siedmych rokov. Každý môže začať s karate aj v neskoršom veku a ak je talentovaný, určite uspeje. Je však lepšie trénovať už od detstva. Dôležitá je ešte motivácia. Svojím zverencov sa snažím motivovať aj tým, že často trénujú spolu aj s reprezentantmi. Skrátka, neoddeľujem slabším od lepších a ich výkonnosť potom rapídne rastie. O seniorských zástupcoch Karate klubu Trstená je ešte predčasné hovoriť. Viacerí po skončení dorasteneckého veku síce pokračujú v súťažení, ale väčšina z nich odchádza na vysoké školy a karate sa venujú v inom klubom. Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je ešte založenie rodiny.“

* Trénujete teda aj najmenšie deti. V koľkých rokoch je vhodné začať sa učiť karate?

„Trénujem deti od šiestich rokov. Môžu prísť na tréning aj päťročné deti, rodičom však hovorím, že musia s nimi chodiť. Nie je potrebné, aby so svojím dieťaťom trénovali, ale musia byť prítomní, sledovať ho a potom s ním doma všetko precvičovať. Žiadna veková hranica neexistuje, aj samotné dieťa však musí chcieť trénovať a nielen preto, že si to želajú rodičia.“

* Koľko členov vlastne Karate klub Trstená má?

„V súčasnosti tvorí náš klub okolo 70 členov. Tento počet sa však často mení. Najväčšie zastúpenie je v mládežníckych kategóriách, trénujeme ešte približne 15 seniorov. Tréningovej činnosti sa venujem hlavne ja, pomáha mi ešte Peter Modránszky, ktorý k nám prišiel pred troma rokmi. Fungovanie klubu je založené aj na pomoci samotných športovcov. Viacerí majú svoje firmy, alebo pracujú v rôznych spoločnostiach a vedia nám zabezpečiť dopravu či získať sponzorov. Manažérom klubu je Rastislav Žulko, hospodárske náležitosti Tibor Putško, spravovanie našej vlastnej webovej stránky Peter Modránszky a samozrejme, že nemôžem vynechať manželku Máriu Štefanidesovú. Stála pri mne od začiatku, neustále ma podporovala, chodí so mnou na všetky tréningy a jej vďačím, že sme to dotiahli až na dnešnú úroveň.“

* Vytvorili ste aj školské športové stredisko. Naplnilo už vaše predstavy?

„Už dva roky funguje pri štátnej základnej škole. Nemal by som to otvorene hovoriť, ale vytvorili sme ho preto, aby už nebol problém s telocvičňou. Moji zverenci sú žiakmi tejto školy, trénujeme v ich telocvični a tak už nemusím mať starosti s priestormi. Zároveň získame aj nejaké financie od federácie, z ktorých nakúpime výstroj a iný potrebný materiál.“

* Na základe početnosti klubu i záujme detí môžeme povedať, že trstenské karate sa o budúcnosť báť nemusí. Súhlasíte s tým?

„Zatiaľ je skvelé, že záujem o karate je veľký. Musím však dodať, že v našom klube netrénujú len deti z Trstenej. Prichádzajú k nám zo širokého okolia a dokonca dva plné autá detí chodia na tréningy až z Rabče. Ich rodičia sa dohodli a vozia ich pravidelne do Trstenej. Veľký záujem je hlavne u chlapcov a dievčat do 15 rokov. Postupne sa stráca a hlavne stredoškoláci dnes zabúdajú, čo je šport. Aj preto som sa viac sústredil na najmenšie deti a viem, že už v žiackom veku môžeme spolu dosiahnuť cenné úspechy. Napriek tomu sa o budúcnosť klubu nebojím. Každoročne robíme nábory a vidieť, že záujem je stále veľký. Veľa detí i rodičov ešte pritom prichádza aj počas sezóny.“

* Aká je vlastne história Karate klubu Trstená?

„Klub existuje už viac ako 22 rokov. Jeho zakladateľom bol Miroslav Gatial, ktorý už na Orave nepôsobí. Ja som vlastne jeho žiakom a prevzal som po ňom štafetu. Ťahám to ďalej, vôbec to neľutujem a len dúfam, že Miroslav Gatial je s mojou prácou spokojný.“

* Sezóna sa karatistom na Slovensku pomaly končí. Myslíte už na budúcu a stanovujete si aj nové ciele?

„Pred každou sezónou si žiadne konkrétne ciele nedávame. Netrénujem karate kvôli výsledkom, robím to z vlastného záujmu. Súťaženie je dôležité pre samotné deti a výsledky či úspechy sú pre nich motiváciou. Samozrejme, že každé víťazstvo a zisk medaily mojich zverencov ma veľmi poteší.“

(jv)